Deionizovaná voda
Deionizovaná voda, deionizácia vody
Deionizovaná voda, nazývaná aj ako DI voda alebo demineralizovaná voda – je voda, z ktorej boli odstránené ióny. Ióny sú molekuly s kladným alebo záporným elektrickým nábojom. Vo vode sa vyskytujú ako rozpustené minerálne soli. Deionizovanú vodu môžeme použiť ako plnohodnotnú náhradu za destilovanú vodu pri základných málo kritických laboratórnych aplikáciach, alebo do prístrojov a zariadení, ktoré vyžadujú vysoko čistú, mäkkú vodu. Deionizovaná voda sa vyrába fyzikálno-chemickým procesom, na rozdiel od vody destilovanej, ktorá sa vyrába kondenzáciou pary s následným chladením.
Využitie deionizovanej vody
Deionizovaná (DI) voda sa používa v mnohých priemyselných odvetviach na aplikácie vyžadujúce vysokú čistotu a absenciu rozpustených minerálov a iónov vrátane laboratórneho a vedeckého výskumu, rôzne priemyselné procesy, ako sú elektrárne a výroba elektroniky, v automobilových systémoch na zabránenie tvorbe vodného kameňa, výroba potravín a nápojov, farmaceutické a lekárske využitie, umývanie laboratórneho skla, tiež na vytváranie bezfľakových povrchových úprav bez nánosov pri umývaní áut a okien. Nízka vodivosť a vysoká čistota deionizovanej vody sú rozhodujúce pre zabránenie interferencii s chemickými reakciami, prevenciu korózie a udržanie stability produktov v rôznych výrobných procesoch.
Iónová výmena, zmiešaný ionex
Živica so zmiešaným lôžkom s iónomeničovým lôžkom je kombinácia katiónových a anióno meničových živíc zmiešaných v jednej nádobe, ktorá súčasne odstraňuje z vody kladne nabité (katióny) aj záporne nabité (anióny) ióny, produkujúcu vysoko čistú alebo demineralizovanú vodu určenú napr. do ďalšieho procesu výroby ultračistej vody. Živice sú zvyčajne silne kyslé katióny (H+) a silné zásadité anióny (OH-), takáto zmes dosahuje dôkladnú iónovú výmenu v jednom toku, čo z nej robí efektívny spôsob, ako dosiahnúť vysokú čistotu vody. Duálna výmena iónov: Keď voda preteká zmiešaným lôžkom, katiónové živice priťahujú a zachytávajú kladne nabité ióny (napr. vápnik, horčík), zatiaľ čo aniónové živice priťahujú a zachytávajú záporne nabité ióny (napr. sírany, chloridy…)
